Drahí bratia a sestry,
prostredníctvom živého vysielania sa môžeme počuť a vidieť pri slávení bohoslužieb, ale to, že nie sme spolu v dome Pána, všetci intenzívne preciťujeme v našich srdciach a veľmi nám to chýba. Napriek tomu Ježiš prichádza do nášho domu tak, ako v Kafarnaume do domu Šimona a Ondreja. Evanjelium hovorí, že Ježiš vyšiel zo synagógy, teda vychádza z bohoslužobného stretnutia aj so svojimi učeníkmi a spolu chcú zotrvať v apoštolskej skupine, preto zamieria do domu učeníkov, ktorí bývajú najbližšie od synagógy. Ježiš však nemá snahu zostať v uzavretej skupine. Len čo vstúpi do Šimonovho domu, hneď mu povedia o jeho testinej, ktorú sužovala horúčka. Prvé, čo mu zvestovali, bolo to, čo považovali za najdôležitejšie, ba urgentné, pretože testiná sa pre chorobu nachádzala v ohrození života. V týchto dňoch sa aj my pri našich stretnutiach, či zo správ v médiách, informujeme o tom, koľkí z nás ochoreli v dôsledku koronavírusovej infekcie a sú sužovaní ťažkým priebehom ochorenia, napriek mladému veku, či dobrej zdravotnej kondícii. S bolesťou prijímame správy o stave nemocníc, sociálnych zariadení, či zdravotných pracovníkov. A pýtame sa, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej, keď rodiny sú už unavené a vyčerpané z online vyučovania a mnohí existenčne zneistení z nemožnosti pracovať.
Drahí bratia a sestry, Ježiš, ktorý k nám prehovoril v evanjeliu vstupuje do našich obydlí a vchádza medzi nás, aby k nám pristúpil a zodvihol nás zo stavu existenčnej horúčky, z obáv o zajtrajšok a zo strachu z pandemických dôsledkov. Pozývam Vás, aby sme našou spoločnou modlitbou priniesli k Ježišovi všetkých chorých, o ktorých hovoríme, aby sme sa nielen rozprávali o ich stave, ale aby sme ich predovšetkým odovzdali Lekárovi, ktorý nie iba lieči, ale skutočne uzdravuje. V Kafarnaume sa zhromaždilo celé mesto pri dverách domu, kde bol Ježiš. Teraz prichádza Ježiš do každého mesta a do dverí každej domácnosti, aby i nás uzdravil zo všetkých neduhov, ktoré nám trápia srdce a zamestnávajú myseľ, aby sme neprepadli strachu, stresu, úzkostiam a depresiám z toho, že nie sme pánmi situácie, pretože Ježiš neprestal byť pánom v žiadnej situácii a za žiadnych okolností, ak mu v tom nebránime. Dovoľme mu, aby prišiel i k nám. Tak ako nezostal iba na jednom mieste vtedy v Kafarnaume, ale chcel ísť aj inde, do všetkých miest a dedín po celej Galilei, tak i dnes neprestal pokračovať v tejto svojej misii milosrdenstva voči núdznym a trpiacim, s ktorými sa Ježiš identifikuje. Aj nás berie za ruku. My sme si v dôsledku opatrení – rúška, odstup, ruky – prestali podávať ruky, no nesmieme si prestať podávať vzájomnú pomoc. Ježiš chce misiu svojho milosrdenstva preukázať i z našich sŕdc, skutkov a postojov.
Ako Ježiš po všetkých stretnutiach s trpiacimi sa zavčasu ráno utiahol na pusté miesto, aby sa tam modlil a v dôvernej jednote s Otcom pripravil na plnenie svojej misie, ktorou bola Otcova vôľa – tak aj my, nie sami, ale s Ježišom, sa spájame v modlitbe s nebeským Otcom, aby sme si zamilovali jeho vôľu, bez toho, žeby sme čakali, že ju pochopíme; a odhodlali sa ju vniesť do života v každom prostredí, stretnutí a podujatí, na ktoré sa odhodláme, aby sa naším konaním Boh dotkol iných, aby ich dvíhal a uzdravoval. V pozornosti a preukazovaní zdravotnej pomoci majú prednosť tí najzraniteľnejší. U každého z nás je najzraniteľnejšie naše srdce – a preto ho vystavme liečivej sile Kristovej lásky. Je prvá nedeľa v mesiaci, dnes doma pri rodinných pobožnostiach obnovíme svoje zasvätenie Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu. Od zajtra začneme prežívať Národný týždeň manželstva. Prosme Kristovo Srdce za uzdravenie manželských vzťahov, ktoré podľahli infekciám zneistenia a oslabenia vytrvalosti v láske. Pozývam Vás k modlitbe za manželov spolu s nami pri pobožnostiach v nasledujúcom týždni (streda, piatok, sobota a nedeľa) a odporúčam do Vašej pozornosti ponuku na www.ntm.sk:
V nasledujúcom týždni budeme pri spomienke na Lurdskú Pannu Máriu sláviť 29. svetový deň chorých. Pápež František vo svojom posolstve k tomuto dňu, hovorí, že skúsenosť choroby nám umožňuje pocítiť našu vlastnú zraniteľnosť i skúsenosť závislosti na Bohu. Keď sme chorí, cítime sa bezmocní, pretože naše zdravie nezávisí od našich schopností. Uvedomujeme si potrebu druhého človeka. Blízkosť je vzácny balzam, ktorý je oporou a útechou trpiacich v chorobe. Milovať znamená postarať sa o zraniteľných členov našich rodín, našej spoločnosti, nášho národa. Služba hľadí vždy bratovi do tváre, dotýka sa jeho tela a usiluje sa mu pomôcť. Spoločnosť je tým humánnejšia, čím lepšie sa dokáže postarať o svojich zraniteľných a trpiacich. Usilujme sa o tento cieľ a robme to tak, aby sa nik necítil sám, vylúčený a opustený.
Sme unavení z opatrení a obmedzení, ktoré sme museli prijať v dôsledku pandémie. No trpezlivosť, ako to hovorí naše príslovie, prináša ruže. My vieme, že prv, ako ruža rozkvitne, dostane tŕne. No potom nás očarí krásou a obdarí vôňou. V týchto okolnostiach potrebujeme všetci milosť trpezlivosti. K nej pozval v utorok na sviatok Obetovania Pána pápež František všetky zasvätené osoby, pretože trpezlivosť nás robí schopnými znášať ťarchu problémov, vytrvať v dobrom, aj keď sa všetko zdá byť zbytočné, a dáva nám zotrvať v kráčaní, aj vtedy, keď na nás doľahne omrzenosť a apatia. Sv. Terézia z Lisieux, ktorá nám prisľúbila z neba dážď ruží, hovorí, že v našom živote „nejestvuje radosť bez utrpenia.“
Drahí bratia a sestry, nenechajme sa rozladiť a znechutiť ťažkosťami týchto dní, aby sme nepodľahli tendencii kritizovania, pohŕdania a neúcty, ale vytrvalou ohľaduplnosťou sa dokázali zriecť príjemných vecí pre spoločné blaho všetkých, o ktoré teraz spoločne prosme Darcu všetkých milostí. Prijmime ich s úžitkom do našich sŕdc. Boh k nám neprichádza na návštevu, ale zostáva členom našej rodiny.
Všetkým Vám vyprosujem požehnanú nedeľu. Pán s Vami!
Váš duchovný otec Aurel
Najnovšie komentáre