Drahí bratia a sestry, dnes chcem osloviť osobitne deti a poďakovať sa s Vami Pánu Bohu za končiaci sa školský rok, najmä s rodinami prvoprijímajúcich detí, s ktorými ďakujem za Ježišov veľký dar Eucharistie, v ktorej ho mohli deti prijať a s nimi i my ho môžeme denne prijímať v sviatostnom pokrme do duše.
Zajtra si deti prinesú zo školy vysvedčenie. Je to doklad o zavŕšení ročného študijného cyklu. Niektorí ukončia základnú školu a po prázdninovej prestávke začnú ďalšiu etapu v novej škole. Každá škola sa raz skončí. No škola evanjelia trvá celý život. V nej nie sú prestávky, ani prázdniny. A to je naša výhoda. Tento rok bol výnimočný pre pandémiu koronavírusu. Školy i kostoly zostali dlho prázdne.
Možno ste niektorí dnes sledovali sv. omšu s pápežom Františkom, pri ktorej udeľoval nad hrobom apoštola Petra páliá utkané z vlny baránkov novým arcibiskupom. Náplecné pálium je symbolom Dobrého pastiera, ktorý nesie ovečku na svojich pleciach. Pred 25. rokmi – 2. júla 1995 – pri návšteve Košíc počas svätorečenia košických mučeníkov udelil toto pálium sv. Ján Pavol II. prvému košickému arcibiskupovi Mons. Alojzovi Tkáčovi. Dnes nás zabolelo pri srdci, keď sme videli pri slávnostnej omši prázdnu Baziliku sv. Petra v Ríme. Ešte nikdy na sviatok sv. Petra v nej nebolo prázdno. No tento pamätný rok nás naučil, že i keď sme mali prázdno v školských i kostolných laviciach, v našich srdciach nebolo prázdno, ani na chvíľu. V našich srdciach je vždy s nami Ježiš.
Na konci školského roka slávime vzácny sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla, ktorý sa stali najvýznamnejšími učiteľmi evanjelia. Peter sa stal prvým medzi apoštolmi, viditeľnou hlavou a najvyšším učiteľom Cirkvi. Pavol sa po svojom obrátení a krste stal najnadšenejším učiteľom a najhorlivejším ohlasovateľom evanjelia. Dnes ho nazývame učiteľom národov. Ich život sa stal učebnicou evanjelia, hoci nie všetky skúšky zvládli na jednotku – no predsa dostali od Ježiša nie titul o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, ale nové meno – zo Šimona sa stal Peter a zo Šavla sa vďaka Ježišovi stal Pavol. Aj my sa pri každom stretnutí s Ježišom môžeme stať novými ľuďmi.
Prišlo horúce leto a pred nami sú letné prázdniny. Možno si povzdychneme – keby sme ich tak mohli prežiť pri mori… Nevieme však, čo nám letné dni dovoleniek prinesú, aké budú okolnosti, keďže pandémia koronavírusu ešte nepominula. Drahí moji, nemusíme o mori snívať. Ak sme pri Ježišovi, vtedy sme vždy pri mori Božej lásky, ktorú na nás Ježiš vylieva zo svojho Srdca. More je živé, stále sa vlní. Nestojí na jednom mieste, aj keď sa nám to na mape tak zdá. Každý deň pozorujeme jeho príliv a odliv. Prílivom more vyplaví na breh množstvo pokladov, ktoré ukrýva na hĺbkach tajomného dna. S každodenným odlivom sa však z brehov mora odplaví aj množstvo zanechaných stôp a neraz i odpadkov, ktoré po nás ostali. Boh bohatý na milosrdenstvo denne omýva brehy nášho srdca. Ako má more blahodarné účinky na naše zdravie, tak more lásky, ktorú Boh vylieva na nás z Ježišovho srdca, očisťuje telo Cirkvi, ktoré tvoríme, a ozdravuje naše životné cesty. Učí nás byť maličkými a pritom mať veľké srdce. Srdce, ktoré pamätá. Nenechajme si Božiu lásku len pre seba. Nech je naše srdce kalichom, z ktorého ju Kristus môže ponúkať iným.
Loď Cirkvi, ktorú Ježiš zveril Petrovi, je tiež v neustálom pohybe. Znamením tohto pohybu aj zmeny kňazských pôsobísk vždy uprostred roka na prahu leta. Aj my ďakujeme odchádzajúcim pánom kaplánom za ich doterajšiu pastoračnú službu v našej farnosti. Pán kaplán Peter Labanc odchádza na štúdiá katechetiky do Ríma – do mesta sv. Petra, odkiaľ do našej farnosti príde nový pán kaplán Ladislav Varga. Pán kaplán Dalibor Ondrej sa od 1. júla stáva správcom Farnosti Všetkých svätých vo Veľkej Lodine a vo štvrtok privítame medzi nami nového pána kaplána Lukáša Imricha, ktorý doposiaľ pôsobil v Sabinove a v našej farnosti bude zároveň školským kaplánom na Gymnáziu sv. Edity Steinovej. Tak, ako sme dnes čítali v Skutkoch apoštolov, že Cirkev sa za Petra neprestajne modlila, aj my naďalej sprevádzajme našich kňazov svojou modlitbou.
Končí sa školský rok a začnú sa prázdniny. Ak ich prežijeme s Ježišom, prázdniny nebudú prázdne, i keby sme ich mali prežiť len doma. Zverme Ježišovi všetko, čo skrývame vo svojom srdci! Pozvime Ježiša do všetkých jeho zákutí! Ak k sebe pozývame hostí, chceme ich prijať do uprataných izieb. Toho, pred kým nemáme tajomstvá, vpustíme i do neupravenej izby. Práve tam potrebujeme pozvať Ježiša a zaviesť ho na tie miesta v našom srdci, ktoré skrývame, za ktoré sa hanbíme: k našim ranám, aby nás z nich uzdravil; k našim sklamaniam, aby nám vrátil nádej; k našim zlyhaniam, aby nás z nich pozdvihol; do našich nezvládnutých a nenaplnených vzťahov, ktoré zamestnávajú naše srdce a oberajú nás o pokoj. Dovoľme Ježišovi, aby prevzal vládu nad tým, čo sme v živote nezvládli.
Milé deti, drahí bratia a sestry, škola lásky v Ježišovom srdci nemá prázdniny. Ježiš ako učiteľ lásky, sa nedá odradiť, ani znechutiť našimi zlyhaniami a nezdarmi. Je tým, kto nám nikdy nevynadá a bude nám nielen fandiť, ale nás vie chápať, milovať a sprevádzať. Nebojme sa od neho učiť tichosti a pokore Jeho srdca, ktoré dokáže milovať za každých okolností.
Nech nám dnešný príhovor sv. apoštolov Petra a Pavla pomôže dať svojím životom Ježišovi každý deň odpoveď na otázku: za koho ho pokladáme, čím pre nás je. Nebojme sa strácať čas s Ježišom a pre Ježiša! Odomknime mu svoje srdce, pretože on nám dáva kľúče od neba!
Požehnaný čas letných prázdnin! Pán s Vami!
Váš duchovný otec Aurel
Najnovšie komentáre