Turíčny pozdrav

Drahí bratia a sestry, mnohí z vás máte rozmanité skúsenosti s narodeninovou oslavou. Najviac ju obľubujú najmladší členovia v našich rodinách. Narodeniny by nemal nikto prežiť osamote. Je to príležitosť, ktorá povzbudzuje k stretnutiam. Túžime sa navštíviť, pozdraviť, obdarovať. Ak nemôžeme prísť a byť spolu, aspoň si zavoláme, či napíšeme. Stretnutie, blízkosť milovaných je vzácnejšia než narodeninový dar, no napriek tomu si nevieme prestaviť, žeby sme prišli pozdraviť oslávenca – ako to zvykneme vravieť – s prázdnymi rukami. Dar je prejavom pozornosti, priazne, záujmu, prajnosti, lásky a úcty k človeku, ktorému túžime venovať dar – a nie hocijaký, ale taký, ktorý by ho potešil – pretože ním vyjadrujeme, že si ho vážime a máme ho radi. Je pre nás dôležitý.

Spájame sa spolu a stretávame sa v deň, keď celá Cirkev slávi svoje narodeniny. Turíce sú sviatkom Zoslania Ducha Svätého, ktorého apoštoli prijali na 50. deň po Ježišovom vzkriesení, keď po jeho nanebovstúpení boli jednomyseľne prítomní vo večeradle s Ježišovou matkou Máriou na spoločnej modlitbe. Táto modlitba bola jedinečnou atmosférou, ktorá uspôsobila ich srdce na prijatie daru Ducha Svätého. I my sme ho mohli prijať sviatostnou mocou birmovania. Tí učeníci, ktorí sa po Veľkej noci zo strachu pred Židmi zhromažďovali za zatvorenými dverami, prijali na Turíce dar Ducha, v sile ktorého sa nebáli vyjsť do ulíc mesta a hlásať vzkrieseného Ježiša a svedčiť o ňom. Sami žasli nad tým, že to nie oni, ale Duch Svätý, ktorého prijali, hovoril v nich a cez nich. Bola to reč lásky, ktorej rozumie každé ľudské srdce, preto sa k nim prijatím krstu pridružili ďalší a ďalší a na Turíce sa zrodila Cirkev, rodina, do ktorej patríme i my a slávime dnes svoje narodeniny.

Osobne ma povzbudilo svedectvo jednej mamičky, ktorá sa zdieľala so svojou skúsenosťou, ako doma v rodine slávili Turíce spolu s deťmi. Spolu s manželom sú rodičmi ešte malých detí, a tak po spoločnej rodinnej modlitbe sa rozhodli usporiadať deťom turíčnu párty – ako na narodeniny. Spolu s deťmi vytvorili z umelých pohárov a farebných krepových papierov narodeninové klobúčiky, ktoré predstavovali ohnivé plamene na ich hlavách. Tak sa stali podobní apoštolom pri zoslaní Ducha Svätého. Rodičia potom pozvali deti k stíšeniu sa a pustili im nahrávku rôznych zvukov – šum lístia v konároch strom, svišťanie vetra, žblnkotanie tečúcej vody a podobne. Deti sa učili stíšeniu sa, aby zachytili jemné zvuky nahrávky a dokázali správne uhádnuť, o čo ide.

Skúsme sa stíšiť a započúvať do hlasu Božieho Ducha, ktorý k nám hovorí a nikdy neprestane svojimi vnuknutiami inšpirovať naše srdcia a mysle, pretože sme sa z Ducha Svätého krstom narodili pre Božiu večnosť. Ducha nemôžeme vidieť, ale môžeme ho vnímať. Tak, ako keď ste s nami spojení pri prenose bohoslužieb prostredníctvom rádiových prijímačov, nás nevidíte, ale vstupujete svojou modlitbou do nášho spoločenstva a máte s nami účasť na slávení liturgie, aj my všetci potrebujeme naladiť svoje srdce na Božiu frekvenciu, pretože Kristov Duch vysiela svoju milosť, všetky potrebné charizmy a duchovné dary na zvládnutie akýchkoľvek životných situácií v každom čase. Jeho vysielací program je nepretržitý. Tak ako kostolné mikrofóny dokážu zachytiť nielen náš spev, ale aj jemný šum, aj my sa chceme v škole Ducha Svätého naučiť vnímať nielen hluk sveta, ale aj jemné tóny Božej lásky, ktorou je pripravený nás viesť a meniť náš život na živé evanjelium.

Keď bol svätý Ján XXIII. zvolený za pápeža, vo svojom príhovore po prijatí voľby povedal, že neprichádza do tohto úradu so žiadnym volebným programom, ktorý chce naplniť, ale prijíma ho, aby z nového miesta obdivoval a žasol nad tým, ako Duch Svätý pôsobí v Cirkvi.

Drahí bratia  a sestry, poďme objaviť krásu Cirkvi. To nie je len inštitúcia porovnateľná s inými organizáciami. Cirkev je Božia rodina. Je to spoločenstvo svätého Boha s hriešnymi ľuďmi. Ak spievame počas veľkonočného obdobia, ktoré dnes vrcholí slávnosťou Turíc, že „základ Cirkvi je na skale, nemôže byť zrušená, trvať bude neustále, pevná, nepremožená“, svojím spevom vyznávame, že je takou len vďaka účinkovaniu Ducha Svätého, ktorý ju vedie. Duch Svätý neprestane s nami konunikovať. Avšak my sami rozhodujeme o tom, či s ním vstúpime do dialógu a či sme ochotní nechať sa viesť týmto Dispečerom Cirkvi.

Skutky apoštolov svedčia o tom, že na Turíce všetci hovorili inými jazykmi, no všetci si rozumeli. Duch Svätý nás chce naučiť novú reč, ktorej rozumie každý. Je to reč lásky. Zvykneme hovoriť: „Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.“ Po turíčnej skúsenosti však môžeme povedať: „Koľkokrát prehovoríš rečou lásky, toľkokrát si človekom“.

Drahí oslávenci, slávime turíčne zrodenie Cirkvi. K naším narodeninám mám jedno želanie: aby sa reč lásky pre nikoho z nás nestala cudzím jazykom. Pretože materinským jazykom Cirkvi nie je latinčina, ale reč Ducha Svätého, ktorý hovorí láskou. Tento narodeninový dar Božského Darcu prinesme do nášho rodinného i pracovného prostredia a dovoľme mu hovoriť k nám i konať cez nás.

Požehnaný čas svätodušných dní!

duchovný otec Aurel

You may also like...