S kresťanskou nádejou na vzkriesenie oznamujeme, že v nedeľu 19.9. 2021 zaopatrená sviatosťami odovzdala dušu Pánovi života naša sestra vo viere Marta Uchalová.
Posledná rozlúčka s našou drahou zosnulou bude vo štvrtok 23.9.2021 v Kostole Svätej Rodiny na sídlisku Dargovských Hrdinov (Furča) v Košiciach. Pohrebné obrady začnú o 10:00 modlitbou večeradla a budú vysielané prostredníctvom on-line prenosu na youtube-kanáli Farnosť Svätej Rodiny Košice.
Vyjadriť úprimnú sústrasť a spoluúčasť môžete písomnou formou v kondolenčnej knihe nachádzajúcej sa v zadnej časti Kostola Sv. Rodiny, kde zostane celý týždeň a po celomestskom večeradle na budúcu stredu bude umiestnená v Inštitúte Nepoškvrneného Srdca Panny Márie na Mäsiarskej 28, kde bude aj v nasledujúcich dňoch umožnené vyjadrenie spoluúčasti so zosnulou a jej rodinou. Preto Vás povzbudzujeme k využitiu tejto možnosti.
„Modlite sa viac, modlite sa s láskou a vytrvalosťou, modlite sa modlitbou srdca. Zhromaždite znovu okolo seba veriacich, daných vám do starostlivosti a vytvorte spolu s vašou nebeskou Matkou opravdivé večeradlo neustálej modlitby,…“
Ž I V O T O P I S
Marta Uchalová sa narodila 31.7.1953 vo Vyšnom Slavkove, okres Levoča. Pochádzala z piatich súrodencov, pričom ona ako jediné dievča sa narodila tretia v poradí. V rokoch 1959 – 1968 navštevovala prvý stupeň Základnej školy vo Vyšnom Slavkove a druhý stupeň v Nižnom Slavkove. Po skončení základnej školy nastúpila na Strednú ekonomickú školu v Prešove. Po úspešnej maturite sa zamestnala v Spišskej Novej Vsi v Kameňolome štrkopiesky ako ekonómka. Nepracovala tam dlho, nakoľko sa jej naskytla možnosť práce v Košiciach v elektrárňach. V apríli 1974 sa vydala za Vojtecha Uchala a neskôr ich Pán Boh obdaril dvoma dcérami Janou a Martinou. Po materskej dovolenke pracovala ešte nejaký čas v elektrárňach.
Už v 80-tych rokoch vznikol na novovybudovanom sídlisku Dargovských hrdinov Miestny úrad, kde sa zamestnala ako ekonómka. Pod miestnym úradom Košice III vzniklo aj kultúrne stredisko. Oslovili ju, aby prišla pracovať ako ekonómka. Pod jej patronát patrili veľké kultúrne podujatia, organizovala koncerty rôznych známych osobností. Pracovala na významných postoch v oblasti kultúry. Aj keď v čase totalitného režimu to bola veľmi citlivá oblasť, svojej viery sa nevzdala a vo svojej rodine žila dôsledne život kresťana katolíka. V spomienkach spolupracovníkov ostáva najmä jej srdečnosť, ochota a trpezlivosť dávať zo svojich vedomostí a poznatkov bez očakávania ľudského ocenenia. Jej pôsobenie v kultúre prinieslo úžitok aj v čase krátko po revolúcii, keď veľmi účinne napomohla umožneniu využívať prostredie kultúrneho strediska na slúženie svätých omší a ďalších náboženských aktivít na sídlisku Košice III. Keď ochotní kresťanskí demokrati hľadali vhodné miesto pre slúženie sv. omší na sídlisku a tipli si sálu v kultúrnom centre v tzv. Modráku, ona zo svojej pozície urobila všetko preto, aby sa to dalo. A tak už v januári 1990 boli každú nedeľu slúžené tri sv. omše. V sobotu večer sa všetko nachystalo a v nedeľu večer sa to muselo dať naspäť do záložnej sakristie za hrubým závesom. Celý týždeň sála slúžila na iné účely. V mesiaci október sa jej podarilo v miestnosti, ktorá slúžila ako sobášna sieň vybaviť, aby sa tam každý večer mohli ľudia modliť ruženec a loretánske litánie. Bol to veľký prínos pre formovanie vznikajúcej farnosti v tejto časti mesta. S vďakou v srdci to oceňujú aj dnes veriaci tohto veľkého sídliska, ktorý dnes môžu využívať vybudovaný Kostol Svätej Rodiny.
Po nejakej dobe odišla z kultúrneho strediska a začala pracovať na Magistráte mesta Košice. Bola tam skutočne iba krátky čas. Jej kolegyňa si na ňu spomína ako na dobrého človeka. „Keď som prišla na nové pracovisko, pani Marta tam už krátko pracovala. Bola viac, ako len spoľahlivou a pracovitou, bola aj príjemná a ochotná. Nie dlho sme boli súčasťou trojčlenného tímu, keď odchádzala, bolo mi ľúto, ale vedela som, že ide do Božej služby. Neskôr sme sa stretávali už len zriedka, ale vždy vyžarovala živú a praktickú vieru.“
V roku 1991 vznikla v Košiciach myšlienka založiť prvú cirkevnú zdravotnícku školu. Pani riaditeľka Balúnová si na toto obdobie spomína takto: „Keď v roku 1991 vznikala cirkevná zdravotnícka škola v Košiciach a mňa oslovili z biskupského úradu, že či by som nevzala úlohu riaditeľky školy, tak som si povedala, že jedine vtedy, ak p. Uchalová príde robiť ekonomiku. Sľúbila mi to v júli a od septembra nastúpila na SZŠ ako ekonómka. Všetko dobre rozbehla a popri práci sa s veľkým záujmom venovala Mariánskemu hnutiu, organizovala púte do Medžugoria.“
1.7.1992 bola zriadená Farnosť Sv. Rodiny na Furči a Stanislav Takáč bol ustanovený za jej prvého farára. S Martou začali organizovať večeradlá vo farnosti vždy v 1. sobotu v mesiaci a nejaké sviatky. Robili sa aj rodinné večeradlá a ľudia z týchto skupiniek na osobných autách chodili po farnostiach arcidiecézy, kde pomáhali zakladať večeradlá vo farnostiach. Diecézne sa spočiatku robili po viacerých miestach napr. kalvárie – bolestný ruženec – až potom sa to ustálilo v Obišovciach.
Od roku 1990 začala robiť púte do Medjugorja. Jedna z prvých pútí farnosti do Fatimy bola v roku 1993, kde sme takým malým zázrakom kúpili sochu Panny Márie Fatimskej pre kaplnku. Pán farár Takáč si na to spomína: „Našli sme jednu veľmi peknú sochu v tvári (boli sme až vo výrobnej dielni) a chceli sme ju, ale sme mali málo peňazí. Vtedy ešte neboli eurá, a tak sme sa začali v autobuse skladať, kto akú menu mal. My s našimi „jazykovými schopnosťami“ sme tú predavačku vtedy presvedčili, aby nám ju odložila a išli sme do autobusu pýtať ďalšie peniaze – doniesli sme jej franky, marky, doláre a ešte bolo málo, tak asi na tretí pokus, keď nám dala aj zľavu, bolo dosť. Predavačka videla, že sme chudobní z východnej Európy, tak sama nám potom darovala k nej aj korunku a ruženec.“
Po návrate z Fatimy Marta akoby nabrala druhý dych a začala pracovať na šírení večeradiel. Pán farár Takáč nám bol veľkou podporou. Začali vznikať modlitbové skupiny, detské a rodinné večeradlá, dokonca Marta oslovila aj mužov a vzniklo aj mužské večeradlo, ktoré funguje až doteraz. Ale Marta mala väčší cieľ, išla akoby bez výdychu ďalej. Chodili sme po farnostiach so súhlasom kňaza a Marta rozprávala všade o Fatime a obrátení hriešnikov. Boli aj nepochopenia a veľké útoky, ale Marta bola neoblomná a všetko vkladala do rúk Panny Márie a nazývala to dielom Panny Márie a nie ľudským. Veľmi sme sa modlili, aby nás chápali hlavne kňazi. Púte, ktoré začala robiť do Medjugorja ju v tom utvrdzovali a hlavne posilňovali, že je na správnej ceste.
V roku 1994 spolu s dominikánom pátrom Humbertom založili Dominikánske Mariánske Centrum Salve pre mariánsky ružencový apoštolát. V tom istom roku začal vychádzať časopis Ruženec, spočiatku len niekoľko strán, neskoršie v obvyklej veľkosti, časopis vychádza doteraz.
Od roku 1995 sa začali konať trojdňové duchovné cvičenia a duchovné obnovy vo farnostiach po celom Slovensku, spočiatku raz do mesiaca, no potom častejšie. Keď sa stalo, že kňaz nemohol mať prednášky, tak prednášky viedla Marta.
Rok 1996 bol pre Martu veľmi ťažký, stratila svojho milovaného manžela. Ale aj to bolo v Božej réžii, pretože sa už mohla naplno venovať šíreniu večeradiel. Vznik Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, misia na Ukrajine, neskôr duchovné cvičenia, to všetko už robila naplno.
Veľkou odmenou jej bolo, keď sa večeradlá začali konať v rámci diecézy. V septembri 1997 boli prvé DC na Morave, potom ešte niekoľkokrát a touto formou sa konajú doteraz, kde ich organizujú manželia Maxoví. Prednášky o ružencovom apoštoláte s modlitbou ruženca mala aj v Poľsku a Rakúsku.
Od roku 1997 až do roku 2011, s pátrom Humbertom každý rok v októbri konala apoštolát na Ukrajine. Najviac na Zakarpatí, ale neskoršie po celej Ukrajine. Navštívila napr. mestá Ľvov, Záporožie, Luhansk, Charkov, Mariopol, Doneck a mnohé iné. Do Donecka cestovala 36 hodín vlakom. V posledných rokoch p. Humbert ostal v Koľčine, vo farnosti, kde bol páter Svorad a ona s p. Svoradom aj s ďalšími sprievodcami putovali po Ukrajine. Všade hovorila o mariánskom apoštoláte, najmä o Fatime, večeradlách a ružencových bratstvách. Navštívili spolu všetky ukrajinské regióny. Na začiatku to bolo teda len Zakarpatie. Svorad pripravil taký program, že skoro každý deň bola obnova v nejakej farnosti a tak to bolo celý október. Navštívila okolo 25 farností a potom ešte boli celonočné bdenia v Mukačeve. Potom chodila ďalej na Ukrajinu a program bol podobný, ibaže vzdialenosti boli dlhšie, ale páter Svorad tam natlačil čo najviac duchovných obnov. Takže môžeme počítať 20 farností.
Marta tiež zabezpečila preklad Modrej knihy do ukrajinčiny, vytlačenie a distribúciu. Tiež pomohla vytlačiť ružencové rozjímania na Ukrajine. Za tých viac ako 10 rokov to bolo viac ako 200 obnov vo farnostiach. Niektoré farnosti sa opakovali, ale aspoň 100 farností tam navštívila určite.
V októbri 2002 vznikol Inštitút Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Inštitút pod vedením našej drahej zosnulej veľa rokov rôznymi formami napomáhal k prehĺbeniu viery, najmä pravej úcty k Panne Márii. Do povedomia veriacich vstupoval organizovaním duchovných cvičení, púti, zabezpečoval veľmi vzácnu aktivitu Modlitby za kňazov, mesačné diecézne stretnutia veriacich vo večeradle. Osobný prínos a príklad života tejto vzácnej osobnosti priťahoval najmä k láske k jej milovanej Matke Božej a Jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Nemôžme nespomenúť jej podnet na založenie Súkromného združenia NSPM, ktorý od roku 1998 združoval v zasvätenom živote rehoľnými sľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti spoločenstvo veriacich, kde pôsobila ako hlavná predstavená až do tohto času. Tiež prispela svojou osobnou angažovanosťou na vytvorení Spoločenstva rodín zasvätených Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a to nielen v Košiciach, ale aj v ďalších oblastiach Slovenska. Aj za to jej navždy patrí vďaka zasvätených osôb, ktorým mnohokrát ticho a pokorne ukazovala pravú cestu života viery.
V posledných rokoch života sa pripodobnila Ježišovi trpiacemu na kríži, no ani v tomto čase neopustila cestu zasvätenia.
Dobrý a hodnotný človek robí život lepším, dokáže byť svetlom pre iných a to naša drahá Marta naozaj bola a jej stopa v srdciach mariánskych ctiteľov nevymizne. Aj keď odchádza časť dobra a krásy s ňou, zostávajú vzácne spomienky a láska k Matke Božej, ktorú celý svoj život neúnavne šírila.
Bože, náš Otec, ty si povolal k sebe našu zomrelú sestru Martu,
ktorá sa venovala službe Cirkvi a bola horlivá v službe veriacemu ľudu.
Ďakujeme ti, že nám ohlasovala a svojím životom dosvedčovala tvoje slovo.
V spoločenstve Cirkvi ju zverujeme tvojej láske a tvojmu milosrdenstvu
a prosíme, dovoľ jej uzrieť Krista i jeho Matku v sláve večného kráľovstva.
Amen.
Najnovšie komentáre